Více času na podstatné
Opätovné použitie v Slovenskej republike
Slovenská republika zatiaľ neurobila žiadne oficiálne systematické opatrenia na podporu predchádzania vzniku odpadov. Orgány štátnej správy sa síce nebránia činnosti opätovného použitia, ale neposkytujú žiadny právny rámec na podporu týchto činností. Okrem schválenia tzv. povolenia pre prípravu pre opätovné použitie, neexistujú v podmienkach SR žiadne ďalšie špecifikácie, štandardy a legislatíva pre centrá opätovného použitia.
V Slovenskej republike upravujú nakladanie s odpadom právne predpisy, do ktorých boli prebraté právne akty Európskych spoločenstiev, a tiež všeobecne záväzné právne akty Európskych spoločenstiev – nariadenia, ktoré majú priamu účinnosť v členských štátoch EÚ a nevyžadujú si transpozíciu do právneho systému členskej krajiny. Základným a v súčasnosti platným právnym predpisom upravujúcim nakladanie s odpadom je zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal byť onedlho revidovaný predloženou novelou, ktorou sa bude transponovať smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade. Východisková analýza možností budovania systému centier a sietí opätovného použitia v slovenských podmienkach sa preto bude opierať o ustanovenia platného zákona o odpadoch s poukazom na zmeny, ktoré by mala priniesť novela zákona.
Súčasný stav v oblasti opätovného použitia na Slovensku
Aj keď oficiálne štatistiky o objeme opätovného použitia neexistujú, má na Slovensku dlhoročnú tradíciu a realizuje sa najmä na neformálnej báze napr. darovaním alebo prostredníctvom občianskych inzerátov, alebo klasickým predajom v obchodných prevádzkach typu „second hand“ či v bazároch. Doteraz však nie sú dostupné žiadne nástroje a stimuly pre budovanie a rozvoj systémov opätovného použitia zo strany štátu.
Aj keď program predchádzania vzniku odpadu definuje ako jeden zo svojich cieľov podporovanie zriaďovania centier opätovného použitia, avšak až v horizonte do konca roku 2015 predpokladá prípravu návrhu úpravy príslušnej legislatívy a stanovenie štandardov na zriaďovanie a prevádzkovanie týchto centier, spôsobu financovania, formy podpory zo strany štátu pri realizácii pilotných projektov a diskusie štátu so samosprávou a podnikateľským sektorom o možnostiach a výhodách zriaďovania centier opätovného používania.
Na Slovensku bola problematika opätovného použitia, resp. prípravy na opätovné použitie, doteraz riešená skôr formálne ako systematicky, pričom príčiny boli a dodnes sú rôzne. Pri úvahách ako ďalej postupovať pri podpore opätovného použitia a prípravy na opätovné použitie, resp. pri budovaní centier a sietí s takýmto poslaním, je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi týmito aktivitami z hľadiska právnej úpravy.
Z pohľadu životného cyklu a v súlade s definíciou podľa WFD (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a zrušení určitých smerníc) patrí opätovné použitie do fázy manažmentu výrobku a riadi sa normami a právnymi predpismi pre výrobu a uvádzanie výrobkov na trh.
Do opätovného použitia môžu vstúpiť použité výrobky buď priamo od aktuálneho vlastníka alebo ako opätovne použiteľné výrobky (OPV), ktoré po prechode procesom prípravy na opätovné použitie vyhovujú požiadavkám kladeným na výrobky a preto už nepodliehajú právnym predpisom upravujúcim nakladanie s odpadom, ale ich obeh sa riadi príslušnými právnymi predpismi pre uvádzanie výrobkov na trh.
Príprava na opätovné použitie je procesom aplikovaným na látku alebo vec, ktoré dospeli do konečného štádia svojho životného cyklu a stali sa odpadom v zmysle definície WFD, keď sa ich majiteľ zbavil tým, že ich odovzdal na miesto alebo do zariadenia určeného na nakladanie s odpadom.
Do procesu prípravy na opätovné použitie sa tak môže dostať iba odpad, ktorý však má mať určité predpoklady na to, aby na výstupe z procesu vyhovoval kritériám stanoveným na prechod z fázy odpadu do etapy obehu výrobku. V prípade, že látka alebo vec nespĺňajú požiadavky definované pre stav konca odpadu, môžu byť ďalej zhodnocované a použité v režime odpadov. Všetky činnosti vykonávané v súvislosti s prípravou na opätovné použitie podliehajú režimu, ktorý sa riadi právnymi predpismi v odpadovom hospodárstve.
Inou otázkou je zhodnotenie odpadu v procese prípravy na opätovné použitie, výsledkom ktorého bude opätovne použiteľný výrobok spĺňajúci podmienky uvedenia na trh. Teoretickú možnosť prechodu veci z fázy odpadu do etapy tzv. použiteľnej veci, avšak nie v zmysle uvedenia na trh, majú teraz podnikateľské subjekty prostredníctvom udeľovaného súhlasu na odovzdávanie odpadov na využitie v domácnosti (§ 7 ods. 1 písm. p) zákona o odpadoch). Tento súhlas väčšinou ale využívajú na odovzdanie dreva ako paliva na vykurovanie v domácnosti.
Predložená novela zákona o odpadoch vytvára širší priestor pre budovanie centier opätovného použitia. Zavádza nový súhlas „na prípravu na opätovné použitie“, ktorý sa neobmedzuje len na nie nebezpečné odpady, a definuje tzv. stav konca odpadu, čím sa vytvára možnosť, aby odpad, ktorý prešiel procesom prípravy na opätovné použitie, nemusel skončiť len v domácnostiach, ale aby sa ako opätovne použiteľný výrobok mohol znovu uviesť na trh.
Aktivity v rámci riešenia projektu CERREC
Medzinárodný projekt CERREC sa začal riešiť na Strojníckej fakulte STU v Bratislave v apríli 2011. Cieľom projektu CERREC je vytvorenie, prispôsobenie a implementácia centier a sietí pre opravy a opätovné použitie do špecifických podmienok odpadového hospodárstva zúčastnených stredoeurópskych štátov. Dopomôcť by mali aj vyvinuté užitočné nástroje, ako koncepty a príručky pre opätovné použitie sietí a centier, príručky kvality pre tieto centrá a transfer poznatkov z krajín kde majú tieto systémy na vyššej úrovni. (Více o projektu např. Odpadové fórum 9/2012, str. 14 nebo na www.cerrec.eu – poznámka redakce)
Na základe poznatkov o podmienkach v SR a diskusií bol v rámci riešenia projektu CERREC realizovaný dotazníkový prieskum zameraný na získanie informácií o názoroch predstaviteľov samosprávy na možnosti rozvoja opätovného použitia na Slovensku. Riešitelia projektu navrhli anonymný elektronický dotazník, ktorý obsahoval 11 otázok tvoriacich tri základné okruhy (všeobecné otázky, typy komodít pre opätovné použitie a centrá pre opätovné použitie).
Dotazník bol rozposlaný 900 samosprávam, z ktorých odpovedalo 123 subjektov, čo predstavuje 13,6 %. V skúmanej vzorke mali najvyššie zastúpenie obce a mestá s počtom 1001 až 2000 obyvateľov (48,3 %), 20% zastúpenie mali mestá s počtom obyvateľov od 2001 do 5 000 a také mestá nad 10 000 obyvateľov.
Na otázku, či by obyvatelia boli ochotní poskytnúť nepotrebné funkčné veci na opätovné použitie, odpovedalo 96 % opýtaných kladne, ale len 78 % by malo záujem o veci ponúkané v systéme opätovného použitia. Pri vyhodnotení záujmu o rôzne druhy použitých vecí, najväčší záujem respondenti prejavili o šatstvo (18,6 %), nábytok (16,9 %) a malé domáce spotrebiče (16,9 %). V odpovedi „iné“ boli uvedené najmä nástroje, náradie a rôzne náhradné diely.
Z hľadiska realizovanej formy zabezpečovania opätovného použitia 56,9 % odpovedajúcich sa priklonilo k možnosti jeho príležitostného organizovania vo forme napr. burzy a asi 23 % sa vyjadrilo za zriadenie centra pre opätovné použitie, pričom asi 77 % opýtaných si myslí, že ich prevádzkovateľmi by mali byť organizácie tretieho sektora a len 18 % si myslí, že by to mali byť obce a mestá.
Za najväčšie prekážky budovania a ďalšieho rozvoja centier pre opätovné použite, ktoré by prevádzkovali obce, respondenti považujú nedostatok priestorov, finančných prostriedkov a tiež personálu, prípadne nedostatočný záujem o odber odovzdaných vecí najmä v ekonomicky silných regiónoch. Medzi výhradami sa objavili aj doterajšie negatívne skúsenosti spojené s následnou tvorbou nelegálnych skládok.
Pilotný projekt opätovného použitia WEEE
V rámci projektu CERREC sa riešitelia snažia vytvoriť úzku spoluprácu s organizáciami a inštitúciami pôsobiacimi v oblasti odpadového hospodárstva. Pekným príkladom je spolupráca s organizáciou Envidom - Združenie výrobcov elektrospotrebičov pre recykláciu. Jednou z komodít, ktorá má potenciál pre opätovné použitie je odpad z elektrických a elektronických zariadení (WEEE), ale len vtedy, ak sa zaistí dostatočná kontrola kvality a bezpečnosti opätovne použiteľných produktov uvádzaných na trh.
Na jednej strane má uvedená komodita vysoký potenciál pre opätovné použitie, ktorý by sa mal vhodne využiť, avšak na druhej strane je to najproblematickejšia komodita. Nie všetky odpady z elektrických zariadení môžu byť opätovne použité, hlavne z hygienických a environmentálnych dôvodov. O to viac je pri takýchto komoditách dôležitá spolupráca s organizáciami, ktoré svojimi znalosťami môžu pomôcť pri riešení problémov.
V spolupráci s organizáciou Envidom bolo pripravených a realizovaných viacero mobilných zberov elektrických zariadení priamo od obyvateľov. Takéto aktivity sú považované ako pilotné aktivity v oblasti opätovného použitia na Slovensku. Jeden takýto mobilný zber bol realizovaný v meste Senec (cca 17 600 obyv.) a bol zameraný na zber funkčných elektrozariadení, ktoré majú prejsť kontrolou a v prípade vhodnosti majú byť darované na charitatívne účely, ale aj na zber elektroodpadov. Pred samotným dňom zberu bola realizovaná propagačná kampaň prostredníctvom letákov a oznamov v lokálnom týždenníku. Obyvatelia mali svoj záujem nahlásiť telefonicky alebo prostredníctvom emailu na mestský úrad.
Počas mobilného zberu, ktorý trval približne 3 hodiny, bolo navštívených 56 adries. Z toho na 45 adresách bol vyzbieraný elektroodpad (2,36 ton) a na 21 adresách boli vyzbierané funkčné elektrospotrebiče (0,84 ton). Elektroodpad bol odovzdaný a určený k spracovaniu v spoločnosti Romag.
Funkčné elektrospotrebiče boli prevezené na kontrolu do odborného servisu. Z 50 kusov funkčných elektrospotrebičov bolo vhodných na opravu a následné darovanie 6 kusov, na priame darovanie 5 kusov a nevhodné na darovanie bolo 39 kusov. Náklady na opravu 6 kusov boli 150 eur. Celkovo teda mohlo byť použitých na charitatívne účely len 10 % spotrebičov zo všetkých elektrozariadení, ktoré sa vyzbierali počas mobilného zberu v Senci.
Je nutné poznamenať, že vyzbierané elektrozariadenia boli dosť staré, priemerný rok výroby bol 1995, čo poukazuje na spôsob použitia elektrozariadení v našich podmienkach a životnú úroveň obyvateľstva.
Avšak aj napriek nie dostatočne pozitívnemu výsledku, majú mobilné zbery význam a z tohto dôvodu sú pripravované ďalšie mobilné zbery v rôznych menších mestách a v mestských častiach väčších miest na Slovensku. Použitie odpadov z elektrických a elektronických zariadení v procese prípravy na opätovné použitie je vhodným príkladom na potrebu aplikácie systému manažérstva kvality ako kontrolného nástroja.
Záver
V súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácii slovenských miest a obcí patrí medzi hlavné prekážky rozvoja opätovného použitia nevybudovaná infraštruktúra, nízka technická úroveň separovaného zberu, nezriedka nízke povedomie miestnej samosprávy, a nie vždy si aj verejnosť uvedomuje dôležitosť separovaného zberu a pod.
Jednou z možností ako prekonať všetky doteraz spomenuté bariéry na ceste rozvoja systému pre opätovné použitie by mohlo byť primerané využitie existujúcej infraštruktúry systému zberných dvorov, ktoré v počte približne 375 pokrývajú takmer celé územie Slovenskej republiky, kde by riadené a kontrolované podmienky dosahovania trvalej a reprodukovateľnej úrovne požadovanej kvality zaisťovali zavedené systémov manažérstva kvality či štandardizovaných alebo tzv. dokumentovaných.
Poďakovanie
The project CERREC (3CE 278 P3) is implemented through the CENTRAL EUROPE Programme co-financed by the ERDF.
Literatúra
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc. Ú. v. EÚ L 312, 22/11/2008, s. 3 – 30.
Guidelines on the interpretation of key provisions of Directive 2008/98/EC on waste. European Commission, Directorate-General Environment, 2012, 74 s. (dostupné na https://ec.europa.eu/environment/waste/framework/pdf/guidance_doc.pdf).
Ploskuňáková, L.; Beniak, J.: Prieskum národných rámcových podmienok pre opätovné použitie tovarov. In: TOP 2013 Technika ochrany prostredia: Zborník prednášok z 19. medzinárodnej konferencie. Častá-Papiernička, SR, 11. – 13. 6. 2013. Nakladateľstvo STU, Bratislava 2013, s. 287 – 290. ISBN 978-80-227-3955-9.
Šooš, Ľ.; Pokusová, M.: Opätovné použitie“ a jeho perspektíva v podmienkach SR. In: TOP 2014 Technika ochrany prostredia: Zborník prednášok z 20. medzinárodnej konferencie. Častá-Papiernička, SR, 10.– 12. 6. 2014.: Nakladateľstvo STU, Bratislava 2014, s. 463 – 468. ISBN 978-80-227-4174-3.
Ing. Peter Križan, PhD. prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD., doc. Ing. Marcela Pokusová, PhD.
Strojnícka fakulta STU v Bratislave
peter.krizan@stuba.sk, lubomir.soos@stuba.sk, marcela.pokusova@stuba.sk