Medzinárodný obchod s odpadom a jeho dopady na vybrané ekonomiky

PŘEDPLATNÉ / INZERCE / VÍCE

Celková globálna tvorba tuhého komunálneho odpadu dosahuje približne 2 miliardy ton ročne. Svetová produkcia odpadu sa za posledných 10 rokov zdvojnásobila a do roku 2025 očakávame jej nárast na 2,5 miliardy ton1. Vo všeobecnosti, čím je vyšší ekonomický rast a miera urbanizácie, tým väčšie množstvo odpadu produkujeme. Najviac odpadu tvorí 35 najrozvinutejších ekonomík sveta zoskupených v OECD so 44% podielom(2).

Objem odpadu na obyvateľa by sa mal do roku 2100 vo všetkých regiónoch sveta postupne približovať. Hoci v súčasnosti zaznamenávame markantné rozdiely v dennej produkcii odpadu v OECD (2,4kg/p.c./deň) a Subsaharskej Afrike (0,6 kg/p.c./deň), do roku 2100 by mali byť tieto rozdiely podľa odhadov marginálne (v OECD 1,95 kg/p.c./ deň a v Subsaharskej Afrike 1,4 kg/p.c./ deň). Avšak neočakáva sa, že celosvetová produkcia tuhého komunálneho odpadu dosiahne svoj vrchol do roku 2100(3).

Globálne najviac aplikovanou metódou nakladania s komunálnym odpadom zostáva skládkovanie. V Ázii, Afrike a Latinskej Amerike dosahuje celková miera skládkovania 80 až 90 %.1 Krajiny OECD v roku 2013 skládkovali v priemere 44 % svojho komunálneho odpadu4. Tento podiel zaznamenáva klesajúci trend najmä v prospech recyklácie a kompostovania.

Trendy v cezhraničnom obchodovaní s vybraným prúdom odpadov

Spoločne s liberalizačnými a globalizačnými tendenciami sa začína od druhej polovice 20. storočia obchodovať aj s odpadom. Hmotnostne ako aj hodnotovo sa v súčasnosti na svetových recyklačných trhoch obchoduje a zhodnocuje najmä železný šrot (oceľ). V hodnotovom vyjadrení nasleduje za železným šrotom obchod s neželeznými kovmi, zastúpený najmä hliníkom a meďou, v tonážnom vyjadrení však po oceli dominuje papier a lepenka.

Zo všetkých prúdov odpadu sa do popredia čoraz viac dostáva obchod s druhotnými plastmi, pričom viac ako 50 % plastov, papiera a kovového šrotu sa vyváža do Juhovýchodnej Ázie5. Čína má v tejto oblasti vedúce postavenie a je hlavnou importnou destináciou pre druhotný papier, plast, hliník a meď. Hoci Čína dosahuje prvenstvo vo výrobe ocele, domáci oceliarsky priemysel využíva najmä primárne suroviny a spotreba železného šrotu pri výrobe ocele tvorí iba okolo 10 %6. Z toho dôvodu nezaraďujeme Čínu medzi prvotných importérov oceľového odpadu.

Dôvody vzniku obchodu s nebezpečným odpadom

Klasický model pohybu nebezpečného odpadu z rozvinutých do rozvojových krajín sa nazýva „špinavý obchod“ alebo „toxický kolonializmus“. Najvýznamnejším podnetom motivujúcim rozvinuté krajiny v exporte nebezpečného odpadu sú práve rozdiely vyplývajúce z nákladov na odpadové hospodárstvo. Tieto ekonomické dôvody majú svoj pôvod v striktných environmentálnych štandardoch a obmedzeniach7. Tie vznikli na základe tzv. „NIMBY” syndrómu (Not In My Backyard), teda negatívneho postoja spoločnosti k odpadom, po niekoľkých environmentálnych katastrofách v USA a Európe v 70. rokoch 20. storočia. Na konci 80. rokov boli praktiky skládkovania odpadu v najchudobnejších krajinách kritizované, čo dopomohlo ku vzniku Bazilejského dohovoru.

Legislatíva v oblasti riadenia pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov

Hlavným cieľom vzniku tejto konvencie bolo zabrániť rozvinutým krajinám v nelegálnom skládkovaní odpadov v rozvojových krajinách, kde absentuje dostatočná recyklačná infraštruktúra a legislatívne nástroje. Jednu z najprísnejších legislatív v oblasti riadenia cezhraničných tokov nebezpečných odpadov vykazuje EÚ. Tá vo svojom nariadení o preprave odpadu ustanovuje zákaz exportu nebezpečného odpadu do nečlenských krajín OECD za účelom jeho zneškodnenia. Vývoz odpadu na jeho zhodnotenie do tretích krajín, je takisto zakázaný, týka sa však výlučne nebezpečných odpadov (príloha V nariadenia). Napríklad vývoz elektroodpadu do tretích krajín za účelom zhodnotenia je zakázaný iba vtedy, ak ho možno označiť za nebezpečný. Preto elektroodpad po odstránení nebezpečných komponentov môže byť predmetom vývozu na jeho zhodnotenie aj mimo OECD.

Legálny obchod s nebezpečným odpadom v rámci EÚ

V roku 2014 takmer polovica nebezpečných odpadov v EÚ podliehala zneškodňovaniu a zvyšok sa zhodnotil. EÚ exportuje približne 10 % svojho nebezpečného odpadu, z čoho viac ako 90 % smeruje do iných členských štátov. V roku 2014 až ¾ obchodovaného nebezpečného odpadu podliehali zhodnocovaniu a zvyšok sa zneškodnil8. Recyklácia, WtE spaľovanie (t.z. s využitím energie) a spaľovanie bez využitia energie sú najbežnejším spôsobom nakladania s prepravovaným nebezpečným odpadom. Veľká časť odpadu, ktorá prekračuje hranice v rámci EÚ, je výsledkom lepšieho spôsobu nakladania s odpadom. Tieto toky naznačujú určitý stupeň špecializácie severozápadných krajín EÚ a ich schopnosti spracovať niektoré druhy nebezpečného odpadu, napríklad v prípade Holandska kontaminovanú pôdu.

Nelegálny obchod s OEEZ

Odpad z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) je jeden z najrýchlejšie rastúcich prúdov odpadu. Afrika, najmä Ghana a Nigéria, sa stali konečnou destináciou pre nelegálne importy odpadových a použitých EEZ. Tieto krajiny majú rozvinutú formálnu a neformálnu ekonomiku na opravu a recykláciu elektrozariadení. V meste Accra v Ghane a v Lagose v Nigérii poskytuje sektor opráv príjem pre viac ako 30 000 ľudí. Dva renovačné klastre v Lagose dodávajú opravené zariadenia takmer do celej Západnej a Strednej Afriky. V sektore opráv ide teda prevažne o registrované podniky a vyučených pracovníkov, naopak zber a recyklácia e-odpadu je takmer výlučne vykonávaná neregistrovanými osobami9. Pracovníci neformálneho sektora sú vystavení nebezpečným podmienkam, ktoré predstavujú riziko pre ich zdravie a spôsobujú vážne znečistenie životného prostredia. Obe krajiny sú signatármi Bazilejského dohovoru z roku 1988. Presadzovanie tohto dohovoru však ostáva výzvou, nakoľko chýbajú primerané a predvídateľné zdroje, aplikácia do vnútroštátnych právnych predpisov a silnejšia cezhraničná spolupráca.

Odporúčania pre zlepšenie situácie s e-odpadom v afrických krajinách

Kvôli socio-ekonomickým dôvodom by sa miestne vlády mali vyhnúť neobmedzeným zákazom dovozu použitých elektrozariadení. Kľúčovou úlohou stratégie v oblasti riadenia elektroodpadov by malo byť prepojenie neformálneho sektora s formálnym. Viedlo by to k väčšej transparentnosti celého systému, zvyšovaniu príjmov a zlepšovaniu štandardov ochrany pracovníkov.

Zdlhodobého hľadiska je nevyhnuté vybudovať finančný rámec a recyklačný sektor založený na investíciách do technológií, ktoré budú akceptovať lokálne podmienky voľne dostupnej pracovnej sily. Nemožno ignorovať ani dopyt afrických spotrebiteľov po EEZ, preto treba zlepšiť aj riadenie elektroodpadu pochádzajúceho z domácich zdrojov. Dôležitý je v tomto ohľade spätný zber e-odpadu a jeho recyklácia environmentálne prijateľným spôsobom. Významnú úlohu pri identifikovaní nelegálnych importov by mali zohrávať colné orgány a vládna politika naklonená k prijímaniu opatrení obmedzujúcich nelegálny vstup OEEZ do krajiny.

Hoci sme v druhej polovici 20. storočia mohli pozorovať export odpadu do krajín s menej prísnymi environmentálnymi právnymi predpismi, dnes treba chápať tento problém komplexnejšie. Obchod s druhotnými surovinami je z tohto pohľadu bezproblémový. Väčšina globálnych tokov smeruje do Číny a regiónu Juhovýchodnej Ázie, ktorý potrebuje dovážať sekundárne materiály na produkčné účely. Takisto na príklade EÚ a jej obchodu s nebezpečným odpadom sa nám podarilo model toxického kolonializmu vyvrátiť, pretože nebezpečný odpad sa pohybuje v rámci daného regiónu a exportom sa docieli odklon od skládkovania v prospech iných alternatív.

Komplikovanejšia situácia nastáva pri obchode s elektroodpadom, v tomto prípade aj napriek mnohým právnym úpravám a iniciatívam toxický kolonializmus pretrváva. Ilegálnej preprave e-odpadu sa venuje veľa autorov, avšak evidujeme chýbajúcu literatúru, ktorá by zohľadňovala regionálne toky elektroodpadu a domáci dopyt po použitých EEZ.

Bibliografia:
1. PERIOU C. 2012. Waste: the challengesfacing developing countries. In: PrivateSector & Development. [online]. 10. vydanie.Propaco, Október 2012 [cit.2017-06-08]
2. HOORMWEG, D., BHADA-TATA, P. 2012.What a Waste, A Global Review of SolidWaste Management. [online]. Marec 2012[cit.2017-06-07].
3. HOORNWEG D. et al. 2014. Peak Waste:When Is It Likely to Occur?. In: Journal ofIndustrial Ecology. [online]. 19. vydanie.Wiley-Blackwell, 27.07.2014 [cit.2017-06-08].
4. OECD. 2015. Environment at a Glance 2015:OECD Indicators. [online]. 26.10.2015 [cit.2017-06-08].
5. MAVROPOULOS, A., WILSON, D. et al. 2012.Globalization and Waste Management. [online]. Júl 2012 [cit.2017-06-08].
6. BUREAU OF INTERNATIONAL RECYCLING. 2016. World steel recycling in figures 2011- 2015. [online]. Máj 2016 [cit.2017-06-12].
7. PELLOW, D. 2007. Resisting Global Toxics: Transnational Movements for Environmental Justice. Cambridge: The MIT Press, 2007. 358 s. ISBN 978-0-262-16244-9
8. EEA. 2012. Movements of waste across the EU‘s internal and external borders. [online]. 31.10.2012 [cit.2017-06-13].
9. SCHLUEP, M. et al. 2011. Where are WEee in Africa?: Findings from the Basel Convention E-waste Africa Programme. [online]. 2011 [cit.2017-06-17].

Autor: Ing. Denisa Rášová, Ekonomická univerzita v Bratislave

Zdroj: Odpadové fórum 1/2018